Prečo je na Orave letný deň dlhší ako v Komárne

Kto v júni cestuje z Komárna na Oravu, možno si všimne drobný rozdiel: večer tam svetlo vydrží o niečo dlhšie. Nejde o dojem z horského vzduchu, ale o jednoduchú geometriu. Slovensko sa rozprestiera medzi rovnobežkami približne 47,7° a 49,6° severnej šírky a tento malý rozdiel sa prejaví na dĺžke dňa počas celého roka.

Sklonená os ako hlavná príčina

Zem obieha okolo Slnka a zároveň sa otáča okolo vlastnej osi. Táto os však nie je kolmá na rovinu obehu, ale je od kolmice sklonená približne o 23,4 stupňa. Počas roka smeruje stále rovnakým smerom do vesmíru. Preto je v lete severná pologuľa priklonená k Slnku a v zime od neho odklonená.

Keď je severná pologuľa priklonená k Slnku, jeho zdanlivá dráha po oblohe je u nás dlhá a vysoká. Slnko vychádza na severovýchode, zapadá na severozápade a nad obzorom strávi viac ako polovicu dňa. V zime je dráha krátka a nízka: Slnko vychádza na juhovýchode, zapadá na juhozápade a deň trvá iba osem hodín s kúskom. Na jarnú a jesennú rovnodennosť je deň a noc všade na Zemi približne rovnako dlhá.

Čím severnejšie, tým väčšie rozdiely

Čím ďalej od rovníka človek žije, tým výraznejšie sa dĺžka dňa počas roka mení. Na rovníku trvá deň celý rok približne dvanásť hodín. Za severným polárnym kruhom Slnko v lete niekoľko dní vôbec nezapadne a v zime nevyjde. Slovensko leží medzi týmito krajnosťami, no aj v rámci našej krajiny platí rovnaké pravidlo: sever má dlhšie letné a kratšie zimné dni.

Vypočítali sme dĺžku dňa pre dve miesta na opačných koncoch krajiny. Použili sme bežný astronomický vzorec, ktorý počíta s rovným obzorom a s ohybom svetla v atmosfére. Skutočné hodnoty sa preto môžu o niekoľko minút líšiť, najmä v horách, kde Slnko zakrývajú kopce.

• Komárno (47,76° s. š.): letný slnovrat asi 16 hodín 1 minúta, zimný slnovrat asi 8 hodín 24 minút
• Bratislava (48,14° s. š.): leto asi 16 h 4 min, zima asi 8 h 21 min
• Košice (48,72° s. š.): leto asi 16 h 10 min, zima asi 8 h 16 min
• Žilina (49,22° s. š.): leto asi 16 h 14 min, zima asi 8 h 11 min
• Oravská Polhora (49,52° s. š.): leto asi 16 h 17 min, zima asi 8 h 9 min

Rozdiel medzi juhom a severom je teda v júni okolo šestnástich minút v prospech Oravy. V decembri je to podobne veľký rozdiel, ale opačným smerom: Komárno má o štvrť hodiny viac svetla. Ak by sme porovnali Komárno napríklad s Oslom, rozdiely by boli už v hodinách.

Zemepisná dĺžka posúva čas, nie dĺžku dňa

Často sa zamieňajú dve rôzne veci. Zemepisná šírka, teda poloha na sever alebo na juh, určuje, ako dlho je Slnko nad obzorom. Zemepisná dĺžka, teda poloha na východ alebo na západ, určuje, kedy presne Slnko vyjde a zapadne podľa hodiniek. Celé Slovensko má jeden časový pás, no Slnko sa po oblohe posúva zo západu na východ rýchlosťou jeden stupeň za štyri minúty.

Bratislava leží približne na 17,1° východnej dĺžky, východný okraj Slovenska pri Novej Sedlici takmer na 22,6°. Rozdiel viac ako päť stupňov znamená, že na východe vychádza aj zapadá Slnko zhruba o dvadsať minút skôr než v hlavnom meste. Deň tam preto nie je kratší, iba sa posúva.

Keď sa ma čitatelia pýtajú, prečo majú na chate pod Babou horou v júni ešte o desiatej večer svetlo na obzore, odpovedám, že za to môže kombinácia dlhšieho dňa a dlhšieho súmraku. Na severe Slnko zapadá pod plochším uhlom, a tak sa aj stmieva pomalšie.

Tomáš Baláž, redaktor rubriky Počasie a klíma

Súmrak na severe trvá dlhšie

Okrem samotnej dĺžky dňa sa so zemepisnou šírkou mení aj trvanie súmraku. Blízko rovníka Slnko klesá pod obzor takmer kolmo a tma prichádza rýchlo. Čím severnejšie, tým šikmejšie Slnko zapadá a tým dlhšie trvá prechod medzi dňom a nocou. V letných mesiacoch je to na Orave citeľnejšie než na Podunajskej nížine. Na našej stránke si môžete dĺžku dňa pre vybrané slovenské mestá vypočítať v jednoduchej kalkulačke.