Ktoré stromy znášajú sucho lepšie a prečo lesníci hovoria o zmiešanom lese
Po horúcom lete žltnú buky aj brezy skôr než zvyčajne a smreky na plytkých pôdach chradnú. Národné lesnícke centrum radí stavať na pestrosti.
Predčasné žltnutie listov je jedným z prvých viditeľných prejavov sucha.
Hlavné zistenia
- Podľa Národného lesníckeho centra sú suchom najviac zasiahnuté lesy na západnom a strednom Slovensku, najmä na južných svahoch s plytkou pôdou.
- Najviac trpia buk, breza a smrek, odolnejšie sú dub zimný, dub plstnatý a niektoré javory a borovice.
- Lesníci odporúčajú meniť rovnoveké monokultúry na zmiešané a rôznoveké lesy, ktoré lepšie zadržiavajú vodu.
Kto sa koncom leta prechádzal po Malých Karpatoch alebo po Tribeči, mohol mať dojem, že jeseň prišla o niekoľko týždňov skôr. Listy bukov a briez žltli a opadávali už na prelome júla a augusta. Národné lesnícke centrum vo Zvolene k tomu podľa TASR uviedlo, že opakované vlny horúčav dostali slovenské lesy do výrazného stresu. Pozreli sme sa, čo to znamená a prečo lesníci čoraz častejšie hovoria o zmiešanom lese.
Kde je situácia najvážnejšia
Podľa lesníckeho centra sú najviac zasiahnuté lesy na západnom a strednom Slovensku. Spomína najmä Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč a Štiavnické vrchy. Najkritickejšie sú miesta, kde sa stretne niekoľko nepriaznivých podmienok naraz: svah otočený na juh, ktorý sa v lete najviac prehrieva, plytká pôda, ktorá zadrží len málo vody, a klesajúca hladina podzemnej vody.
Prvé viditeľné príznaky, teda predčasné žltnutie, vädnutie a opadávanie listov, sa objavili koncom júla a začiatkom augusta. Strom sa takto bráni: zhodí časť listov, aby cez ne neodparoval vodu, ktorej má nedostatok.
Pre návštevníka lesa to znamená jednoduchú vec: žlté listy v auguste ešte nemusia znamenať, že strom odumiera. Mnohé stromy sa po daždivejšej jeseni a dobrej zime zotavia. Ak sa však suché letá opakujú niekoľko rokov po sebe, zásoby stromu sa vyčerpávajú a jeho obrana slabne.
Nie každý strom trpí rovnako
Stromy sa s nedostatkom vody vyrovnávajú rozdielne. Závisí to od hĺbky koreňov, od stavby listov aj od toho, v akých podmienkach sa druh v minulosti vyvíjal. Národné lesnícke centrum rozdelilo dreviny podľa toho, ako tohtoročné sucho znášali:
- najviac trpia listnaté buk lesný a breza,
- zo smrekov rýchlo chradnú najmä tie, ktoré rastú na plytkých pôdach,
- odolnejšie sa ukázali dub zimný a dub plstnatý,
- dobre obstáli aj niektoré druhy javorov a borovíc.
Pri buku lesníci upozorňujú na jav, ktorý podľa nich v posledných desaťročiach nepoznali: odumieranie koruny zhora. Buk pritom patrí k najrozšírenejším drevinám slovenských lesov, preto sa na neho odborníci budú sústrediť aj v nasledujúcich rokoch.
Oslabený strom láka škodcov
Sucho samo osebe nemusí strom zahubiť. Oslabí ho však natoľko, že sa nedokáže brániť ďalším hrozbám. Zdravý smrek sa proti podkôrnemu hmyzu chráni tlakom miazgy a živicou, ktorou votrelcov doslova zaleje. Vysušený strom tieto obranné látky vytvára v menšej miere. Lesnícke centrum preto upozorňuje, že v smrekových porastoch sa kalamita lykožrúta môže v nasledujúcich rokoch zrýchliť.
Les si pamätá. Sucho z tohto leta uvidíme v letokruhoch aj v zdravotnom stave stromov ešte niekoľko rokov, nielen túto jeseň.
Martin Očenáš, redaktor rubriky Lesy a krajina
Prečo pestrosť pomáha
Lesníci odporúčajú postupne meniť rovnoveké porasty jedného druhu, takzvané monokultúry, na zmiešané lesy s rôzne starými stromami. Logika je podobná ako pri rozložení rizika. Ak v lese rastie viac druhov, suché leto alebo určitý škodca nezasiahne všetky stromy rovnako. Stromy rôzneho veku a výšky navyše vytvárajú viacvrstvový porast, ktorý lepšie tieni pôdu, a tá sa tak menej prehrieva a vysúša.
Druhým odporúčaním je zlepšiť zadržiavanie vody v lesoch, napríklad spomalením odtoku z lesných ciest a zvážnic. Tretím je rýchle odstránenie stromov, v ktorých sa lykožrút práve vyvíja, aby sa nerozšíril do ďalších porastov. Zmena druhovej skladby lesa je však beh na desaťročia. Strom, ktorý lesník vysadí dnes, dosiahne dospelosť až v čase, keď bude klíma opäť iná, a preto sa pri výbere drevín pozerá dopredu.
Zmiešaný les nie je nový vynález. Na mnohých miestach Slovenska prirodzene rástli lesy s bukom, jedľou, dubom, javorom či smrekom vedľa seba. Rozsiahle smrekové porasty v nižších polohách vznikli najmä výsadbou v minulých storočiach, keď bol smrek cenený pre rýchly rast a rovné drevo. Dnes sa ukazuje, že mimo hôr, kde je preň prirodzene chladno a vlhko, znáša teplé a suché letá ťažko.